Ak chcete mať doma niečo živé, štebotavé, milé a prítulné, niečo, čo nie je náročné a s čím sa budete môcť aj porozprávať, máme pre Vás skvelý tip – zaobstarajte si ANDULKU!
Andulka je ľudový názov pre malého papagája, ktorý sa odborne volá PAPAGÁJEC VLNKOVANÝ a ktorý pochádza z Austrálie. Vo svojej domovine sa preháňajú tisícové kŕdle týchto malých vtáčikov, ktoré majú pôvodnú zelenú farbu.
Andulka zdomácnela už pred mnohými storočiami a stal sa z nej jeden z najobľúbenejších domácich miláčikov. Šľachtitelia sa samozrejme pustili aj do nej a tak teraz máme na výber pestrú paletu farieb od bielej cez pôvodnú zelenú až po žltú, modrú, sivú… Zatiaľ nepoznáme napríklad červené andulky, ale aj to je možno iba otázka času.
Ak sme sa rozhodli chovať andulku, samozrejme jej ešte predtým, ako ju donesieme domov, musíme pripraviť jej domov so všetkým, čo potrebuje. Začneme primerane veľkou klietkou, ktorú v byte nikdy neumiestňujeme do prievanu a tam, kde veľmi dlho páli slnko, pred ktorým sa nemôže schovať. Na spodok klietky dávame najlepšie čistý piesok, dostaneme ho kúpiť v obchode s potrebami pre zvieratá. Ľudia dávajú do klietok aj papier, ale ten andulka väčšinou veľmi rýchlo rozhryzie na drobučké kúsky. Piesok samozrejme podľa potreby vymieňame za čistý. Do klietky patrí ako základ miska na potravu a miska na vodu. K tomu je ešte vhodná aj kúpeľnička, lebo andulka sa ako väčšina vtákov veľmi rada kúpe, niekedy aj viackrát za deň! Ale kúpať sa ju môžeme naučiť rovno v miske v umývadle a rada sa okúpe aj v našej dlani!
Je veľmi dobré, keď má andulka ako hociktorý iný vtáčik v klietke prirodzené bydielka a nie tvrdé paličky z obchodu. Ako bydielka jej dáme konáriky z bazy alebo ovocných stromov a tie pravidelne vymieňame za čerstvé. Nielenže si andulka na nich pekne zabrusuje pazúriky, ale ona konáriky aj ozobkáva a v nich nájde množstvo dôležitých látok pre svoje telo aj na trávenie.
V klietke je dobré umiestniť aj takzvanú „sépiovú kosť“, ktorá je bohatá na vápnik. Andulka ju bude okusovať a nebude tak trpieť nedostatkom vápnika a rachitídou. Čo sa týka potravy, základnú zmes semienok, ktorú tvorí hlavne proso, dostaneme kúpiť v obchode. Andulka však miluje aj ovocie a zeleninu a to by mala dostávať každý deň. Vyskúšajte, čo jej chutí najviac! Rada má aj rôzne oriešky a piškóty.
Ak vieme, že budeme mať na andulku dostatok času a chceme z nej mať nášho kamaráta a maznáčika, zaobstarajme si iba jednu – či už samčeka alebo samičku. Ak sú totiž dve, venujú sa hlavne sami sebe a nás si veľmi nevšímajú. Dve si kúpme vtedy, ak vieme, že na ne nebudeme mať dosť času a oni takto nebudú trpieť samotou. Ak máme dve, samozrejme by sme mali mať párik, lebo dvaja samci alebo dve samice sa môžu biť a neznášať!
Čo sa týka veku, v akom je dobré andulku prijať do domácnosti, ak chceme chovať dve, len tak pre potešenie, vek nie je dôležitý. Ak však chceme mať z andulky príjemného kamaráta, treba si ju od chovateľa kúpiť vo veku, keď je mláďa odstavené od rodičov, alebo úplne najlepšie – keď je mláďa umelo vychované človekom. Také mláďa nemusíme krotiť, hneď od začiatku sa nás nebude báť a bude nás brať ako spoločníka, bude v nás jednoducho vidieť druhú andulku, kamaráta.
Andulka sa dá naučiť mnohým veciam, na ktoré prídete sami. Vie priletieť na zavolanie a vie sa aj naučiť rozprávať! Pozor – nie všetky jedince sú na rozprávanie rovnako nadané! Pri učení začneme jedným jednoduchým slovom, ktoré jej viackrát za deň opakujeme, vždy aj 50x za sebou. Asi po desiatich dňoch by ho mala začať opakovať a vtedy jej vždy dáme nejakú maškrtu ako odmenu.
A to je všetko! Jednoduché, však? Takže už Vám len prajeme krásne zážitky s Vaším novým kamarátom!
