Prvý nápad založiť časopis pre seniorov vznikol ešte pred desiatimi rokmi. Vtedy však na to neboli vhodné podmienky a tak odišiel nápad do zabudnutia. V hlavách sa nám vynoril opäť až na Vianoce v roku 2019. Ani neviem ako, ale spomenuli sme si, nad čím sme pred desiatimi rokmi premýšľali. A zistili sme, že v hlave máme toľko myšlienok, tipov, podnetov a nápadov, ako by mohol takýto časopis vyzerať, až sme sa sami prekvapili. A povedali sme si – tak do tohto teraz už musíme ísť! Celá príprava bola úžasná! Pracovali sme s obrovským nadšením, lebo každý deň prichádzali nové a nové nápady, čo ešte v časopise nesmie chývať, o kom musíme napísať hneď v prvých číslach… Jedným z nápadov bol aj ten, že každý dobrý časopis by mal mať svojho patróna. A to meno sme opäť vyslovili naraz, bez zaváhania. Predsa Gizka Oňová! Gizka našu ponuku veľmi rada prijala, hoci spočiatku dosť dobre nevedela, čo taká patrónka časopisu má robiť, ale odviedla a odvádza obrovskú prácu v oblasti propagácie nášho časopisu, má v ňom svoju stranu, radíme sa s ňou, čo je dobré a čo nie… Je to proste “naša Gizka”. Ľúbime ju ako celé Slovensko… Veľmi rýchlo sme dali dokopy aj celý redakčný kolektív. Sme všetci nielen nadšenci, ale aj osvedčení profesionáli, ktorí pre vás píšu, ktorí vám radia, ktorí vám pomáhajú. Nepreháňam, keď poviem, že všetci naši spolupracovníci boli myšlienkou založiť časopis pre seniorov nadšení, pretože vedeli, že niečo podobné na trhu chýba. Že na Slovensku nie je časpopis, ktorý by sa venoval tejto vekovej kategórii, ktorý by seniorov nielen zabavil a aj v tomto veku poučil, ale ktorý by im aj poradil a pomohol v ťažkých časoch, ktorý by im aspoň na chvíľu vrátil spomienky na zlaté, krásne časy… O to všetko sa snažíme a podľa vašich ohlasov sa nám to aj darí. Zo srdca vám ďakujeme za každý list aj telefonát, ktorý nás posúva dopredu.
Za redakčný kolektíiv Vlado Topercer
A ešte trošku o mne… Na počudovanie, vyštudoval som biológiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Už na základnej škole ma začala baviť príroda, v ktorej som trávil všetok voľný čas. Pozoroval som živočíchy, rastliny a fotografoval som ich. O prírode som začal písať do viacerých časopisov, aj do mimoriadne obľúbeného Kamaráta. Keď som sa hlásil na vysokú školu, neváhal som ani sekundu. Biológia! To bol môj život, môj sen… Po škole som istý čas pracoval na SAV, ale tá práca nebola pre mňa. Pracoval som v laboratóriu a ja som potreboval rozlet. Les, rybníky, kopce… proste živú prírodu. A práve v tom čase odchádzala z Kamaráta Eňa Vacvalová a vtedajšia šéfredaktorka ma oslovila, či by som neprišiel na jej miesto, pretože do Kamaráta som stále písal a šéfredakorka chcela mať v redakcii odborníka na prírodu. Opäť som neváhal a prijal som jej ponuku. Bolo to pred 35 rokmi a hoci je to ťažko uveriteľné, som tam dodnes. Áno, časopis Kamarát stále existuje a vydáva ho naše vydavateľstvo. No a naším novým dieťatkom je práve SENIOR MAGAZÍN, ktorému prajem, aby sa mu darilo, hlavne kvôli vám, našim čitateľom!