Hobby

Nový člen domácnosti

Aj vy ste sa rozhodli, že vašu domácnosť oživí nový, štvornohý kamarát? Taký, čo vás bude úprimne a oddane ľúbiť? Radi by ste to skúsili, ale sami neviete, či to nie je až príliš náročné a či sa budete vedieť o nového člena domácnosti dobre postarať? Poradí vám MVDr. VLADIMÍR PAGÁČ z Veterinárnej kliniky BullyPet, ktorú nájdete v Bratislave na Krížnej ulici!

SENIOR MAGAZÍN: Majú sa dať starší ľudia na chov psíka, keď ešte doteraz žiadneho nechovali a nemajú s tým skúsenosti? Vy sám by ste to odporúčali?

– Treba si uvedomiť, že vziať si domov psíka veľký záväzok a že si ho neberiem ani na mesiac, ani na dva, ale na niekoľko rokov. Psík bude odkázaný na nás a my musíme byť pevne a jednoznačne rozhodnutý, že s ním chceme stráviť istú časť svojho života. Dopredu si musíme uvedomiť, že mať psíka nie je len radosť, ale aj starosť, záväzky, finančné náklady, minimálne na vakcináciu a odčervenie. Väčšie náklady sú už spojené s tým, keď psík ochorie alebo sa zraní.

SENIOR MAGAZÍN: Akú rasu by si mali seniorskí začiatočníci vybrať?

– Určite by to malo byť menšie, nenáročnejšie plemeno, ktoré nepotrebuje príliš veľa pohybu. Z tohto pohľadu by pre seniora nebolo rozumné zaobstarať si psa, ktorá patrí medzi veľké, poľovnícke alebo služobné plemená, ktoré vyžadujú denne aj niekoľkohodinovú fyzickú aktivitu. Taký pes nás dokáže doslova uštvať a musíme mu prispôsobiť svoju aktivitu. Keď som mal po prvý raz vyžlu, musel som sa kvôli nej naučiť vstávať o dve hodiny skôr, aby som ju pri rannej aktivite doslova uštval. Keď som to nespravil, po príchode z práce som našiel byt v stave „kôlnička na drevo“, ako sa vraví. Okrem toho by som si ako senior určite vybral plemeno s kratšou srsťou, ktorá si nevyžaduje až také veľkú starostlivosť. Takého psíka, ako ja vravím – občas prejdeme prachovkou a je hotovo. Starostlivosť o dlhosrsté plemená je náročná na čas aj peniaze. Je to každodenné vyčesávanie, kúpanie, fénovanie, používanie rôznych kondicionérov, špeciálnych šampónov… 

SENIOR MAGAZÍN: Aká konkrétna rasa sa teda hodí do domácnosti starších ľudí? 

– Vhodné plemeno je napríklad teraz veľmi moderný jorkšírsky teriér, hoci patrí k dlhosrstým plemenám a starostlivosť o jeho nádhernú dlhú srsť je strašná práca. Dá sa to však jednoducho vyriešiť tým, že ho nechávame strihať viackrát za rok a potom je starostlivosť o srsť minimálna. Jorkšír má ešte výhodu, že nemá klasickú srsť, ale tzv. „vlasy“ a môžu ho chovať aj alergici. V dnešnej dobe sú veľmi populárne aj čivavy, sú to neskutočne nenáročné psy aj na výbeh aj na starostlivosť. Sú však trochu nervózne a uštekané, ale taká je väčšina malých plemien. Musia ukázať, že aj oni sú na svete. Dobrý výber je aj pražský krysařík, trpasličí pinč, maltezák…Úžasné plemeno je aj francúzsky buldoček, ale pozor – hoci nie je veľký, je veľmi svalnatý a ťažký a na prechádzke nás dokáže na vodítku nielen poriadne ťahať, ale aj zvaliť na zem!

SENIOR MAGAZÍN: Môžeme si vybrať aj spomedzi „orieškov“ v útulku?

– Je to v pohode a dokonca aj vítané. Títo útulkáči vedia byť dokonale vďační za to, že ich vezmeme k sebe a vedia to aj veľmi intenzívne dávať najavo. Svojho pána neskonale milujú a dajú nám naozaj celú svoju dušu! A čo sa týka ich povahy, o nej nás zodpovedne poinformujú ľudia z útulku. 

SENIOR MAGAZÍN: Je nejaké obmedzenie, čo sa týka veľkosti bytu, alebo napríklad pohyblivosti majiteľa? 

– Každý pes potrebuje svoj priestor, svoje miesto, ale sú rasy, ktoré sa v pohode môžu chovať v malých mestských bytoch a nevadí im to. Sú to tie tzv. izbové plemená.

SENIOR MAGAZÍN: Čo všetko si musíme pripraviť ešte predtým, než si psíka domov donesieme?

– Musíme mu zaobstarať misky, minimálne jednu na vodu a jednu na potravu, pelech, vodítko, obojok, košík, postroj, ak ide o úplne malé plemeno, takisto niečo na prepravu, napríklad k veterinárovi. Pre malé plemená stačí vhodná taška, pre väčšie by to už mala byť prepravka.

SENIOR MAGAZÍN: Ako majú vyzerať prvé chvíle a prvé dni po príchode psíka do našej domácnosti?

– Počas prvých hodín a dní je to pre psíka samozrejme určitý stres. Je odlúčený od maminy a svojej rodiny a zrazu má okolo seba nových ľudí, nové prostredie, s ktorým sa musí zoznámiť. Prvé tri štyri dni až týždeň sú úplne najdôležitejšie na vytvorenie si vzťahu so psíkom, takže vtedy sa  mu treba maximálne venovať, ukázať mu, že sa dostal do dobrého a milujúceho prostredia, kde sa nemá čoho obávať. Nebojme sa, psík si na dobré zvykne veľmi rýchlo a veľmi rád!

SENIOR MAGAZÍN: Ako psíka naučíme, že sa nemôže vyšpiniť doma, ale vonku? 

– Väčšinou je už psík naučený chodiť na záchod, ale ak nie, osobne mám na to systém, ktorý používam pri každom šteňati. Keď sa šteňa zobudí, viem, že o chvíľku bude cikať. Preto ho po zobudení vynesiem von, položím ho na trávu, vyciká sa, urobíme oslavu, pochválim ho a odmením nejakou maškrtou, ktorú miluje (nie bežnou potravou!).  A potom ideme domov. Rovnako keď sa šteňa zobudí po noci, viem, že o chvíľu bude chcieť ísť na veľkú potrebu. Opäť ho vynesiem von a po vykonaní potreby ho pochválim a odmením. Druhé kakanie u šteňaťa býva zvyčajne po tom, ako sa napapá, takže potom ho vynesiem von opäť. Zvyčajne do dvoch, maximálne troch týždňov sa šteňa naučí vykonávať potrebu vonku. Samozrejme sa aj jemu občas pritrafí urobiť to doma, je to predsa „malé dieťa“, ale za to ho netrestáme. Ono si veľmi dobre uvedomuje, že urobilo niečo nevhodné a bude sa snažiť to druhý raz neurobiť, samozrejme, ak nemá nejaké tráviace ťažkosti, kvôli ktorým neudrží stolicu. Alebo si cvrkne, keď sa teší, lebo štence nemajú ešte tie držiačiky až tak dobre vyvinuté.

SENIOR MAGAZÍN: Môžeme psíka zvyknúť chodiť na potrebu nie von, ale doma na špeciálnu podložku? 

– U tých najmenších psíkov je aj toto, hoci nie ideálne riešenie. Alebo môžeme používať mačací záchod. Von by sme však s ním mali ísť aj tak minimálne raz-dva razy za deň, kvôli pohybu, ktorý mu v byte nevieme dostatočne zabezpečiť. Okrem toho von so psíkom chodíme aj kvôli socializácii, lebo ak by bol stále zavretý doma a potom sa zrazu ocitne vonku, všetko mu je tu neznáme a spôsobíme mu obrovský šok a on začne veľmi zle reagovať na okolie.

SENIOR MAGAZÍN: Čo je dôležité vedieť o stravovaní psíka?

– Pamätajme na to, že v prvé dni nemeníme stravovacie návyky!  Zistíme si, kedy a koľkokrát pôvodný majiteľ psíka kŕmil a vypýtame si potravu, ktorú mu dával, na niekoľko dní. Až potom ho postupne navykáme na inú potravu, iné granule. Prechod na nové kŕmenie by malo trvať minimálne tri-štyri dni a viac. Keby sme prudko zmenili kŕmenie, môžeme mu spôsobiť hnačky a tráviace problémy. Samozrejme môžeme ostať na pôvodných granulách.

SENIOR MAGAZÍN: Aké základné povely by sme ho mali naučiť?

– Základný pove je privolanie a to treba učiť každé šteňa hneď od začiatku. Môžeme zvolať „ku mne“ a opäť využijeme maškrtku – keď k nám psík na povel príde, pochválime ho, pohladkáme a odmeníme. Opakujeme to viackrát. Najprv na vodítku, potom na dlhšom vodítku a potom bez vodítka na pokojnom mieste, kde nie sú iné psy a ľudia. Ostatné povely nie sú až tak dôležité a je na nás, či psíka naučíme „sedieť“ či „ľahnúť“. Doma je ešte dobré naučiť psíka povelu „na miesto“. Vtedy si má ísť ľahnúť do svojho pelechu.

SENIOR MAGAZÍN: Kedy máme ísť s novým psíkom ku veterinárovi a prečo?

– Netreba sa s ním okamžite po príchode domov ponáhľať k veterinárovi. Necháme ho, nech si najprv zvykne na nové prostredie a veterinára stačí navštíviť neskôr, aby psík hneď na začiatku nezažil zbytočne ďalší šok z ambulancie. Na vstupnej prehliadke skontrolujeme, aké má očkovanie, aký je jeho zdravotný stav, ako bol odčervený… A s majiteľom si dohodneme ďalší program o vakcinácii, odčervení…

Mohlo by sa vám tiež páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *