Jednoznačne najznámejšou slovenskou poštárkou je HELENA VRTICHOVÁ (68), ktorú celé Nové Mesto nad Váhom nevolalo inak, ako „Poštárka Diridonda“. 33 rokov nosila ľuďom poštu do ich príbytkov a občas im pri tom aj zaspievala Diridondu, jej najúspešnejšiu pieseň. Dnes je už na dôchodku, no spev nezavesila na klinec. A nielen to. Pred piatimi rokmi sa rozhodla vydať za svojho dlhoročného partnera Mira.
„Mečíš ako koza“
Vyrastala v hudobníckej rodine. Mamička pracovala ako lekárka, no dobre spievala, hudbe sa venovali aj dvaja súrodenci. Skvelý hudobník bol najmä nevidiaci otecko, ktorý sa živil ladením klavírov. Z jeho podnetu absolvovala hru na husliach a klavíri, začala študovať aj na Strednej pedagogickej škole, no v druhom ročníku štúdium nechala, lebo viac ju to ťahalo k populárnej hudbe. S podporou mamy a sestry, ktorá bola prvou čelistkou v Slovenskej filharmónii a určitý čas dokonca hrala v orchestri v Malage, sa tajne prihlásila na pesničkovú súťaž Detvianska Zlatá ruža, ktorú napokon aj vyhrala. Otec, ktorý paradoxne neznášal populárnu hudbu, sa to dozvedel z rádia. Keď prišla domov, povedal jej: „Síce mečíš ako koza, ale gratulujem ti, dá sa to počúvať.“ A názor na tento druh hudby vraj nezmenil ani neskôr. Detvianska Zlatá ruža však mladej Novomešťanke otvorila definitívne dvere do československej populárnej hudby. Zakrátko ju pozvali do Jihlavy na súťaž Zlatý řetěz, kde skončila druhá. Tam si ju všimol dirigent Josef Vobruba a ponúkol jej Pražskú holku. Táto americká country pieseň, otextovaná českým textom, sa stala obrovským hitom a definitívne naštartovala jej kariéru speváčky.
„Brílatá strapatá holka“
V čase, keď Helena Vrtichová prišla do Prahy, emigrovala speváčka Yvonne Přenosilová, a tak, keďže mala podobný hlas, zaplnila po nej voľné miesto. Vysoká štíhla Slovenka upozornila na seba aj vzhľadom, bola jednoducho iná. Nosila okuliare, milovala nohavice, bola nenamaľovaná a mala neposlušné vlasy. „Mala som totiž problém, že mi nič nedržalo, nakoľko som bola prirodzene brčkavá. Aj preto ma tým „afroúčesom“ prirovnávali k americkej prosocialistickej aktivistke a feministke Angele Davis, ktorá bola vtedy veľmi populárna. Na vystúpenia mi často dávali parochne, čo sa mi nepáčilo, ale, žiaľ, musela som to rešpektovať. Chceli mi zakázať aj okuliare, no to nešlo, lebo od štrnástich som mala štyri dioptrie. Napokon sa stali mojím imidžom a v Prahe ma volali „brílatá strapatá holka“, zaspomínala slovenská speváčka na svoje pražské začiatky. V Prahe začínala v novo vytvorenom súbore ÚV SZM Plameny spolu s Jiřím Štedroňom a Janou Matysovou, po ich rozpade hosťovala u Františka Ringa Čecha s Jirkom Schelingerom, spievala tiež s Milanom Drobným, robila s Františkom Janečkom a jeho Krokmi, kde ju vystriedali Jana Kratochvílová a Michal David. V českej metropole mala Helena aj dva vážnejšie vzťahy, ktoré sa, žiaľ, podľa jej vyjadrenia, neskončili dobre. Priznala, že jej prvým priateľom bol filmový asistent, druhým pilot, no viac túto tému nechcela komentovať.
Zo speváčky doručovateľka
Helena dvakrát skúšala šťastie aj na Bratislavskej lýre, ktorú považuje spolu s festivalom v Berlíne, kde spievala pred osem tisíc ľuďmi, za jeden z vrcholov. A odkedy jej v roku 1977 Orchester Miloša Oberuča ponúkol naspievať pieseň Diridonda v Bratislave, častejšie sa vracala na Slovensko, aj do rodného Nového Mesta nad Váhom, kde sa v roku 1979 vydala za spolužiaka a suseda. Keďže žiarlil na jej kariéru, rozhodla sa skončiť so spevom, no ich manželstvo to aj tak nezachránilo a po piatich rokoch sa rozviedli. K spevu sa však Helena už nechcela vrátiť. Prihlásila sa na miestnu poštu, kde chcela robiť doručovateľku, nakoľko bola zvyknutá na kontakt s ľuďmi. V roku 1981 jej žiadosti vyhoveli a bola jednou z osemnástich doručovateľov. Túto prácu vykonávala až do dôchodku. „Vyhovovala mi. Bola som na čerstvom vzduchu, jazda na bicykli bola zároveň istým druhom športu, no a takto som „lietala 33 rokov“, povedala s úsmevom. V roku 1993 jej život zmenila pozvánka Ivana Krajíčka do Repete. Pozvanie prijala, i keď s istými obavami. Na verejnosti nespievala niekoľko rokov a bola aj silná fajčiarka… „Keď som prvýkrát vystúpila v Repete, na pošte som sa k tomu nepriznala, malo to byť prekvapenie. No a s Diridondou som dokonca aj vyhrala. Táto pieseň mi bola asi súdená – s ňou som stratila svoje poctivé meno Helena. A vždy, keď som roznášala poštu, kričali po mne: Pani Diridonda! Niekedy ju už aj nenávidím, no na vystúpeniach ju stále žiadajú“, priznáva Helena, ktorá po zrušení Repete spievala v Kaviarni Slávia, v Drišľakovinách, Senzi Senzus, a príležitostne spieva dodnes.
Svadba v 63 rokoch
Helena spieva nielen populárne piesne, ale aj koledy, dokonca už vystupovala aj v travestyšou. „Pokiaľ ma budú ľudia volať, dovtedy budem spievať. Robí mi to radosť a zíde sa aj euro navyše“, hovorí. Na svojom konte má z minulosti deväť malých platní, jedno cédečko nahrala po návrate z Prahy s čisto slovenskými piesňami a naspievala aj slávne české hity známych spevákov. Helena žije hudbou aj na dôchodku. Po štyridsiatich rokoch vytiahla husle a pridala sa do miestneho malého komorného orchestra, hrá aj v komornom orchestri slovenských učiteľov. Popritom stíha vedomostné súťaže v televízii, číta knihy, pozerá filmy a mení koníčky. „Mala som túžbu mať aj deti, no, žiaľ, nemohla som ich mať, možno to bola daň za roky koncertovania v Prahe. V rodine ich ale máme dosť, takže som nimi obklopená stále“. A po 25 ročnom vzťahu s priateľom, bývalým inštalatérom Mirom, ktorý jej robí nielen šoféra, ale aj zvukára či manažéra, spečatili pred piatimi rokmi svoj vzťah manželstvom. Nové Mesto nad Váhom, kde sa narodila a prežila väčšinu svojho života v byte neďaleko miestnej pošty, ju v roku 2019 menovalo Osobnosťou mesta.
