Politici majú smolu. Poznáme ich ako politikov, ale nie ako ľudí. Z ich súkromia vieme veľmi málo a tak si o nich vytvárame často mylné predstavy. Nedávny snem Jednoty dôchodcov na Slovensku poctili svojou návštevou viacerí politici, koaliční aj opoziční, ale najväčší úspech mal zo všetkých jednoznačne PETER PELLEGRINI. Keď opúšťal snem, žiadostí o spoločné foto zo strany senioriek bolo toľko, že doslova nevedel odísť. A tam nám napadlo – predstaviť ho našim čitateľom z tej ľudskej stránky. Viac vám povie o svojom detstve, prázdninách na dedine, o maminej kuchyni a aj o tom, aký má vzťah so svojimi rodičmi dnes, ako 46 ročný chlap, ktorý však pre rodičov ostane navždy ich dieťaťom.
SM: Kde ste vyrastali?
– Som rodák z Banskej Bystrice. Tam som sa narodil a tam som aj celý život býval – až dovtedy, kým ma pracovné povinnosti nezaviali do Bratislavy. Pre mňa je však veľmi dôležitá aj dedinka pri Žiari nad Hronom, ktorá sa volá Lehôtka pod Brehmi. Tu sa narodili a neskôr aj spoznali moji rodičia a tu žili aj moji starí rodičia z maminej aj otcovej strany.
SM: Trávili ste u nich aj leto, letné prázdniny?
– Áno, celé dva mesiace som bol u nich. Často na to spomínam a doprial by som takéto prázdniny aj dnešnej mladej generácii, lebo také niečo dnes už akoby vyšlo z módy. Boli to typické prázdniny na dedine. Starí rodičia chovali sliepky, prasiatka, niekedy mali aj morky a husi a postupne, ako som bol starší, ma zapájali do starostlivosti o ne a vôbec do prác okolo hospodárstva. Tam som sa naučil jazdiť na traktore a nadobudol som vzťah k pôde, ktorý je vo mne dodnes. Mali sme aj kúsok obilia, ktoré sa muselo požať, zviazať do snopov, večer prišli susedovci na starej mláťačke, obilie sme vymlátili a upratali do humna. Vtedy vidiek doslova žil a ja som tu do seba vstrebal obrovské množstvo skúseností i vedomostí. A vďaka starému otcovi aj otcovi, ktorí boli veľmi zruční a s ktorými som trávil veľa času, viem, ako sa drží šrobovák, ako sa vŕta diera do steny, viem vymeniť zásuvku aj vodovodnú batériu a hocičo opraviť. Aj dnes si pravidelne obliekam montérky a sám kadečo majstrujem… Samozrejme som mal na dedine aj kopu kamarátov, s chalanmi sme si hocikedy zobrali sekerky, klince a postavili sme si v lese bunker, hrali sme sa na partizánov, chodili sme sa kúpať do Hrona. Naozaj je veľká škoda, že dnes takéto prázdniny zažíva už iba málo detí. Podľa mňa prichádzajú o veľa. Mňa to veľmi obohatilo a mnohé veci, ktoré dnes potrebujem pri svojej práci, vychádzajú práve z toho, čo ma naučili moji starí rodičia a rodičia. Dnes si stále viac uvedomujem, že moje detstvo bolo šťastné aj preto, že som mal možnosť tráviť s nimi veľmi veľa času. Určite aj preto mám dobrý vzťah so staršou generáciou.
ROZHOVOR S PETROM PELLEGRINIM si môžete prečítať v SEPTEMBROVOM ČÍSLE SENIOR MAGAZÍNU!
