„Babička preto nevyzerá na svoj vek, lebo má rada dobré jedlo, je šťastná a veľa sa spolu nasmejeme.“ Tak presne toto povedala o svojej starkej najstaršia vnučka KAMILY MAGÁLOVEJ, ktorá sa volá Maruška. (mimochodom, nie je to recept na dlhý a šťastný život pre nás ostatných?). A nepovieme nič nové, že pre Kamilku bol minulý rok trošku výnimočný. V novembri si pripísala k svojmu veku neuveriteľných sedem krížikov! Čo to pre ňu znamená a ako sa pasuje s vekom?
Bez premiér
V Slovenskom národnom divadle, ktorého je stále riadnou členkou, sa v posledných sezónach neobjavovala v premiérových inscenáciách. Dôvod? Chcela už viac odpočívať a venovať sa sebe. V SND však hrala v predstaveniach, tiež v Štúdiu L+S, aj v Dome kultúry v Zrkadlovom háji v Petržalke. Je to zájazdové divadlo, takže chodili po celom Slovensku. A dostala príležitosť aj vo filme Hmyz, a tiež v rozprávke Když draka bolí hlava s režisérom Dušanom Rapošom.
Bozkávala sa s Gottom
Túto prvú česko-slovenskú filmovú rozprávku Keď draka bolí hlava pripravil režisér Dušan Rapoš v roku stého výročia Československa. Preto bola možno aj osobitá v tom, že v nej slovenskí herci hovoria po česky a českí po slovensky. A mala aj bonus navyše. Hral v nej Karel Gott a ona stvárnila jeho partnerku. Ako chutil bozk od božského Káju? „Musela ho to naučiť manželka Ivanka, lebo sa hanbil. Dovtedy sa asi na verejnosti nebozkával a vôbec nie pred kamerami, takže na začiatku to bolo také sterilné…“, zaspomínala si s úsmevom Kamila. Filmový bozk deduška, bývalého kráľa, a babky kráľovnej si dali napokon až na štvrtý pokus, ale stálo to podľa nej zato. V divadle jej museli kolegyne závidieť, keď povedala: Bozkávala som sa s Karlom Gottom… „My, herečky, sme zvyknuté sa bozkávať s príjemnými, akým bol Karel, ale aj s menej príjemnými partnermi. Je to naša profesia, a tak to aj berieme“, dodala na vysvetlenie. V rozprávke Keď draka bolí hlava nemali však len spoločný bozk, ale aj spoločný duet. Keď sa to dozvedela, najprv sa trocha zľakla, lebo sa bála, že mu to bude kaziť. Ale dopadlo to napokon veľmi dobre… „V štúdiu Michala Davida som nahrávala dvadsať minút, takisto Karel tam zotrval dvadsať minút. Potom nás tam zavolal na ďalších päť minút a spoločne sme si ešte zosúladili niektoré notičky a bolo nahraté. Povedali, že sú spokojní. No a keď to oni povedali, tak tomu verím. Je to krásny duet a veľmi vtipná a zároveň milá vianočná rozprávka. Taká rómeovsko-júliovská téma, kde hrám starú mamu.“ Hoci má herečka skúsenosť aj s muzikálom, dokonca s prvým rockovým – Cyrano z predmestia, ktorý po rokoch obnovili na Novej scéne, nemôže sa podľa nej porovnávať s Karlom Gottom… Skupina Prúdy, konkrétne Pavol Hammel a Marián Varga, ju doslova vykopli v rámci jej kariéry. Rola Roxany ju zviditeľnila, za čo je im vďačná. Kamila chodila na nich do legendárneho bratislavského klubu Véčko, bola to jej mladosť. Najviac jej dodnes rezonuje pieseň Ja nemám lásku v malíčku, teda tá z muzikálu Cyrano z predmestia, ktorú si spievala ešte dlho po skončení muzikálu a zaspieva si ju aj dnes. Ale v ušiach jej znejú aj vianočné piesne, ktoré naspievala s Pavlom Hammelom a Jankom Lehotským.
Zahrala si aj chrobáka s tykadlami
Keď ju do spomínaného filmu Hmyz oslovil svetovo uznávaný režisér Jan Švankmajer, bola to pre ňu pocta. „Už keď mi zavolali, som rolu pani Cvrčkovej prijala. Scenár som dostala do rúk vzápätí a ten ma len utvrdil v mojom rozhodnutí. Na spoluprácu s ním budem ešte dlho spomínať.“ A keď sa ho spýtala, prečo si spomedzi herečiek na túto postavu vybral práve ju, jeho odpoveď ju dostala. Vraj si hercov vyberá podľa úst, ktoré vypovedajú o agresivite herca. Kamila si počas nakrúcania poranila koleno, no nevzdala to… „Mala som tam scénu, kde musím utekať, potknem sa, spadnem. No a prečo by som v mojom veku neukázala, ako viem padať. Skončilo sa to meniskom, prasknutou chrupavkou v kolene a operáciou. Ten pád ale stál za to, lebo vo filme to vyzerá super! Autenticky. Čo by herec nespravil pre svoju profesiu…“, skonštatovala a súčasne priznala, že práca na projekte, ktorý je kombináciou hraného a animovaného filmu, bola iná, na akú bola dovtedy zvyknutá. Vedela však, do čoho ide, keďže niektoré filmy Jana Švankmajera videla. Navyše bola zvedavá a bolo tam aj isté vzrušenie. Potešilo ju zároveň, že na rozdiel od ostatných jeho filmov, v tomto bolo toho herectva najviac. A zároveň akoby sa vrátila do detských čias. „Herec sa prevteľuje do postáv a ja som bola pani Cvrčková. Jediné, s čím som sa trocha potrápila, keď som ako amatérska herečka mala hrať zle. Je to ťažké, keď to človek nevie. Film Hmyz je pre fajnšmekrov a tých, čo poznajú prácu režiséra a tiež vedia, čo je to surrealizmus. Nakrúcali sme v kine, prerobenom na ateliér, a v tom priestore sme dva mesiace žili. Niekedy som preto mala pocit, že my sme naozaj tí chrobáci s tykadlami.:“
Staré dámy so Zdenou Studenkovou
Keď mal film premiéru, v tom období excelovala spolu so Zdenou Studenkovou v Štúdiu L+S aj v komédii Staré dámy. Tomuto titulu sa veľmi potešili, lebo obidve pocítili absenciu dobrých hier pre starnúce herečky. „Jednoducho je to tak, že dramatická literatúra sa venuje mladým ľuďom alebo štyridsiatničkam. Staršie ženy sú v divadle také tie doplnkové figúry. Americká filmová literatúra to poskytuje, tam si napríklad Meryl Streep zahrá aj po šesťdesiatke bravúrne role, ale dramatická spisba to opomína. A tak sme si povedali, že by sme si radi ešte niečo spolu zahrali. Napokon sme sa dostali k ocenenej hre štyroch nórskych autorov Staré dámy, ktorú pre nás v Štúdiu L+S našli.“ Kamila si so Zdenou spolu zahrali aj na ich domovskej scéne, kde dlhé roky účinkovali v Chrobákovi v hlave, potom v čiernej komédii Apartmán v hoteli Bristol a v inscenácii Bál, kde je tiež v parochni a staršia. Priznala, že má rada takéto postavy, lebo vekovo sa k nim blíži. Trpko-smiešny príbeh z pera nórskych autorov Staré dámy je o láske, priateľstve, odvahe a sile starnúť dôstojne a s noblesou, napriek všetkým obmedzeniam, ktoré zrelý vek prináša.
Na postave Maggi, ktorú tam stvárňuje, si zgustla, pretože je krásne napísaná a je najmä o živote, i keď je to miestami smutné. „Staré dámy sú skvelou hrou pre starnúce herečky, ako sme my dve. Zdena, sorry! Pocitovo sa síce cítime byt oveľa mladšie, ako naše hrdinky, ale čo-to už o prichádzajúcom starnutí vieme. Sú to vďačné role, kde môžeme použiť široký diapazón hereckého umenia od komiky, až po zamyslenie sa nad ťažkými životnými osudmi. A ešte jednu výhodu majú tieto herecké party: môžeme ich hrať až do smrti, kým nám to Alzheimer nestopne.“
Staroby sa nebojí
Kamila sú so Zdenou nielen kolegyne z divadla, ale aj dobré kamarátky. Okrem herectva ich spája energia a obidve radi varia. V súkromí sa veľmi nestretávajú, ale sa rešpektujú na javisku ako kolegyne a majú aj spoločný humor, čo je dôležité. Každá v živote riešila tiež nejednu zložitú situáciu. Kamila sa navyše v dôchodkovom veku stala znova mamou, keďže najstaršia vnučka Maruška žila s ňou v spoločnej domácnosti. Ako alebo čím si ešte pestuje mladého ducha? „Duch sa nedá pestovať, buď ho máte alebo nie. Je to o názore na život a ja ho beriem taký, aký je, každý deň, či prší, či svieti slnko. Som v podstate šťastný človek, lebo robím to, čo ma baví a užívam si, čo sa dá. Samozrejme, že život nie je vždy ružový, sú v ňom sínusoidy. Ale keď ste dolu, šplháte sa hore, a to ma baví. Potom síce trocha padám, ale ja milujem život a rada sa aj smejem.“ Zdena otvorene priznala v médiách isté vylepšenia, keď prišli vrásky. V poslednom období však vznikli dohady, že aj Kamila musela prejsť omladzovacou kúrou… Herečka sa na našu poznámku zasmiala a jej reakcia stojí zato: „Áno, prešla som hneď niekoľkými plastikami, so Zdenou tam ležíme vedľa seba a režú nás…“ Kamila v jej veku nemá veľa kamarátok, s ktorými si rozumie, ale stoja vraj zato. A má aj svoju bútľavú vŕbu. Herci nezvyknú chodiť do dôchodku. Vo vysokom veku účinkoval v divadle Ladislav Chudík, Mária Kráľovičová… Niektoré jej kolegyne, ako napríklad Soňa Valentová alebo Eva Krížiková a Eva Kristínová, však prežívajú či prežívali jeseň života v domovoch seniorov. Dokázala by ona existovať v takomto zariadení? Je na takéto niečo pripravená? „Keď to inak nepôjde, budem musieť a je dobré, že vôbec sú takéto zariadenia, pretože ja viem, čo to je opatrovať takto chorého človeka. Päť rokov som sa starala o otecka, ktorý mal Alzheimera. Nie je to vôbec jednoduché, teda ja s tým domom pre seniorov skôr rátam, ako nerátam. A prečo nie? Postarajú sa o mňa, len dúfam, že ma budú chodiť navštevovať, nie ako v hre Staré dámy. A možno ma rodina príjemne prekvapí…“
