„Často mi novinári dávali otázku, na čo som najviac míňala peniaze? Moja odpoveď vždy znela: Na cement, lebo mám stavbársku mániu. Mala som tri domovy – Kolibu, Nižnú Bocu a Senec. Po celý život som sa totiž riadila heslom: Čo si zaumienim, to musím mať!“ Takto zhrnula svoj život v pamätiach, ktoré však nikdy nevyšli, spievajúca herečka, moderátorka a podnikateľka ZORA KOLÍNSKA († 61). Jej bohaté plány ukončila predčasná smrť pred 19. rokmi…
Vždy som chcela byť chudšia
„Milovala som ľudí. Matku, otca, brata Borka, pôvodne stavebného inžiniera, ktorý presedlal na umenie a dnes vlastní hudobné vydavateľstvo, mladšiu sestru Líviu. Spolu s ňou sme dokonca naspievali aj niekoľko piesní. Do sveta filmových hviezd som prvýkrát nahliadla u mojej tety, u ktorej som našla archív časopisov Kinorevue. Od tej chvíle som chcela byť herečkou. Zbierala som fotografie hercov, mala som bohatú zbierku. Keď som bola mladá, nepáčila som sa sama sebe. Mala som však výhodu, že ma muži brali. S Ivanom Krajíčkom sme sa zoznámili na vysokej škole a naše priateľstvo pretrvalo celé roky. Ivan bol veľmi zábavný, mali sme podobný zmysel pre humor. Ovplyvnili ma traja životní partneri. Prvý manžel Milan Lasica, ktorý mi pomohol v speve, on nasmeroval môj postoj k životu i umelecký výraz. Juraj Kukura, ktorý mi pomohol v herectve, bol zasa romantik – tvrdý, drsný chlap, zároveň však citlivý a veľmi dobrý, ktorý miloval, rovnako ako ja, psov. S druhým manželom Igorom Petrom sme prežili celých dvadsaťpäť rokov. Hoci mi nebolo dopriate mať deti, v rodine boli všade prítomné. Našimi spoločnými deťmi boli dva pudlíky Anežka a Baruška. Narodila som sa v znamení Leva, no suverénne som iba pôsobila. V skutočnosti som bola introvertná a nerozhodná. Aké boli moje nedostatky? Vždy som chcela byť chudšia. A tak som mávala raz jogurtové záchvaty, inokedy spišskopárkové. Priznávam, bola som dominantný typ – vždy muselo byť po mojom. Skoro celý život, odkedy som začala pracovať, sa dá povedať, že som bola finančne nezávislá. Začala som s podnikaním v oblasti nábytku. Bola to kreatívna práca, keďže som nábytok nielen predávala, ale aj dávala vyrábať podľa svojich predstáv. Nikdy som však nechcela odísť zo svojej pôvodnej profesie definitívne. Keď som začala podnikať, mala som menej času na pohyb a pribrala som trinásť kilogramov. Na druhej strane som sa ale naučila pracovať s počítačom, robiť faktúry. Spojila som sa však s odborníčkou a kilá išli dolu. Často mi novinári dávali otázku, na čo som najviac míňala peniaze? Moja odpoveď vždy znela: Na cement, lebo mám stavbársku mániu. Mala som tri domovy – Kolibu, Nižnú Bocu a Senec. Po celý život som sa totiž riadila heslom: Čo si zaumienim, to musím mať!“ – píše Zora Kolínska vo svojich pamätiach.
Dvoril jej aj Josef Abrhám
Narodila sa na Liptove v Kráľovej Lehote. Rok pred ňou prišiel na svet brat Ctibor. Mala sotva osem rokov, keď sa stala polosirotou. Mamička jej zomrela pri havárii auta, v ktorom sa viezla aj ona spolu s otcom a bratom. „Po matkinej smrti musela pomáhať v domácnosti. Naučila sa variť aj šiť, čo u nej neskôr prerástlo do záľuby. Po štyroch rokoch sa otec druhýkrát oženil s našou učiteľkou. Z tohto zväzku sme mali mladšiu sestru Líviu. Hoci pôvodne chcela Zora študovať biológiu, jej spolužiačka ju nahovorila na štúdium herectva. Na prijímacích skúškach z osemdesiatich adeptiek vybrali päť a medzi nimi aj moju sestru“, prezradil starší brat Ctibor. Zora sa mužom páčila. V prvom ročníku VŠMU bol jej nápadníkom aj spolužiak z Čiech Josef Abrhám, ktorý prišiel študovať herectvo do Bratislavy, pretože v Prahe ho neprijali. Po skončení štúdia dostala umiestenku do prešovského divadla, no nenastúpila doň. Po dvaapolročnej vážnej známosti s Milanom Lasicom sa v deň ich promócií zosobášili, čo jej umožnilo zostať v Bratislave. Po takmer desiatich rokoch sa však rozišli a ona sa zblížila s hereckým kolegom Jurajom Kukurom. Ich vzťah trval päť rokov, no neboli manželmi. A potom vstúpil do jej života rozvedený, o desať rokov starší lekár – gynekológ Igor Peter. Na začiatku ich známosti bola Zora jeho pacientkou.
Po Krajíčkovi prebrala Repete
Zora Kolínska bola zakladajúcou členkou Divadla na Korze, odtiaľ potom prešla na Novú scénu. Jej zmysel pre humor ju predurčil pre klasické komédie. S pesničkou Skús objať dym však prerazila aj v hudobnom svete a jej určite najúspešnejšou piesňou bolo Červené jabĺčko. Pravidelne vystupovala v Repete Ivana Krajíčka a po jeho smrti prebrala jeho zábavný pesničkový program ako moderátorka… Po páde komunizmu sa pustila aj do podnikania s nábytkom, ale na svoju profesiu nezanevrela. Tesne pred ochorením jej ponúkli úlohu matky predstavenej v muzikáli Mníšky 2, žiaľ, k účinkovaniu už nedošlo…
Nečakaný nález
4. apríla roku 2002 ju našiel Matej Landl v jej chate v bezvedomí na Seneckých jazerách. „Mali sme chaty oproti sebe a išiel som ju pozrieť. Zavolal som sanitku a odviezli ju do Bratislavy k profesorovi Traubnerovi. Až tam sa Zorka prebrala. Vyšetrenia ukázali, že bezvedomiu musel predchádzať epileptický záchvat, zapríčinený nádorom v hlave vo veľkosti malého jabĺčka!“ Landl ju poznal od svojich troch rokov. Bola od neho síce staršia o 22 rokov, ale boli dobrí parťáci. „Zorka mala humor skutočnej dámy – taký anglický. Všetko, čo robila, robila na 110 percent. V 61 rokoch mala nohy vymakané ako mladica…“ Pre všetkých to bol šok, lebo známa herečka si predtým na nič nesťažovala. Dokonca ani jej životný druh – lekár si nič nevšimol. Zoru museli operovať. Po zákroku živo komunikovala a všetko nasvedčovalo tomu, že sa uzdraví. Po zhruba troch mesiacoch však prišiel však zlom a aj ona sama cítila, že sa blíži koniec. Vo veku nedožitých 61 rokov prehrala 17. júna roku 2002 v nemocnici na Heydukovej ulici v Bratislave boj s rakovinou.
Manžel ju prežil len o šesť rokov
„Keď ochorela, bola silná, statočná. V nemocnici ešte s nami vtipkovala, naozaj si nesťažovala na nič. Aj tam bola vždy stopercentne upravená. Neopustila sa ani vtedy, keď už vedela, že jej život sa zakrátko končí“, zaspomínala si o trinásť rokov staršia kolegyňa Eva Landlová, mama Maťa Landla. Celé tie roky vôbec nevedeli, že Zora s Igorom nie sú zobratí, pretože žili ako naozajstní manželia. Zobrali sa až v nemocnici na smrteľnej posteli… „V deň svadby mi Zorka zavolala, či by som nemohla prísť o 14.00 do nemocnice, ale zdôraznila, aby som bola presná. A taký istý telefonát mala aj Milka Lörincová, bývalá modelka a jej druhá priateľka a suseda zo Seneckých jazier. Zorka bola krásna, vyzerala ako anjel – mala ružovú šatku na hlave, bola perfektne namaľovaná a upravená. Ležala na posteli a pri nej sedel Igor. Povedala nám, že ide urobiť niečo správne – idú sa s Igorom vziať. Keď vstúpil do izby oddávajúci so šerpou, ešte žartovala, aký je fešák… Ona „končila“ a ešte mu dala kompliment. Bola úžasná. Som herečka, ale poviem vám, ten obrad, to bolo niečo také silné, že som sa neubránila slzám. Akokoľvek som sa snažila ich držať, stekali mi po lícach, no nevzlykala som. Nemohla som. Zorka sa usmievala, bola šťastná. Neviem, kde sa v nej brala toľká sila. Videla som veľa ľudí odchádzať, ale ona bola super!“ Po sobáši sa všetci traja, vrátane ženícha Igora, stretli v kaviarni, dali si drink a riadne sa vyplakali… „Keď ochorela, obdivoval som ju ako lekár a človek, že nepodliehala svojmu nešťastiu. Bola pokojná, slušná, oddaná. Určite verila, že sa z toho dostane. Ja sám som bol veľmi prekvapený, ako hrdinsky znáša svoj koniec“, priznal manžel Igor, ktorý v ich spoločnom dome na Kolibe zostal po jej nečakanom odchode sám. Opatroval dom aj jej veci – napríklad parochne, ktorých mala neúrekom. A keď mu prišlo clivo, zaspomínal si na krásne roky prežité so Zorkou, najmä na tie veselé momenty v ich 25-ročnom spoločnom živote. Igor Peter prežil Zoru Kolínsku iba o šesť rokov. Zomrel v decembri 2008.
