Študovala operný spev, no spievala swing. Ako fotografka bola amatérka, no experimentovala a vytvárala fotografie pokrivených budov a tvárí. Napísala aj niekoľko kuchárskych kníh a istý čas dokonca koketovala, že pôjde študovať žurnalistiku na Univerzitu tretieho veku. Keď totiž pripravovala pre časopisy rozhovory s kolegami, Karel Gott ju pochválil, že mu dala otázky, na ktoré sa ho doteraz nikto nepýtal. Taká hyperaktívna bola kráľovná swingu, česká speváčka EVA PILAROVÁ († 80), ktorej srdce navždy dotĺklo v marci tohto roku.
Počas kariéry získala desiatky ocenení. Zahrala si aj v niekoľkých filmoch. Prežila dve nevydarené manželstvá, tragickú smrť kapely, opakovaný boj s rakovinou… Napokon ju zradili obličky. Na scéne sa držala dlhých 60 rokov.
Zbierala „Elvisa Presleyho“ a angličáky
Mala nielen spoločné iniciály s legendárnym americkým spevákom Elvisom Presleym, no priznala, že bola aj jedna z jeho bláznivých fanyniek, ktorá ho síce nikdy nevidela, ale doma mala všetko, čo sa ho týkalo, dokonca robila aj jedlá, ktoré mal rád. „Mám všetky jeho platne, tričká s jeho portrétom, uteráky, kalendáre, knihy… Jediné, čo som si v Amerike nekúpila, sú hodiny, ktoré mali namiesto kyvadla jeho nohy, a potom uletené pančuchy s jeho hlavičkami, ktoré som videla v jednom obchode. Keď som si ich na druhý deň išla kúpiť, predstavte si, že ich už nemali!“ – zaspomínala s úsmevom na tvári. Eva bola zberateľkou odmalička. Ako dieťa zbierala aj angličáky, ale, ako nám povedala: „Synáčik, keď rozum bral, sa s nimi hral, a boli preč…“ Speváčkin jediný syn sa vybral celkom inou cestou, ako jeho slávna mama – je expertom na počítače a táto oblasť zlákala aj jej dvoch vnukov.
Po koncerte na Kube na ňu kládli ruže
Rodáčka z Brna s rozsahom troch oktáv začínala kariéru s Jiřím Suchým v roku 1960 v divadle Semafor. Neznášala však playback, preto spievala vždy výlučne naživo. Počas života naspievala množstvo piesní, no posledných 30 rokov na jej koncertoch nesmel nikdy chýbať Montiho Čardáš. „Keď som túto pieseň inovovala a vystupovala som s kaskadérmi – spievala som na streche idúceho auta, všimol si ma čínsky manažér, ktorý kaskadérov kupoval do Číny. Vtedy som ju naspievala v čínštine.
Najväčšie ovácie publika zažila na Kube. „Po jednom koncerte v krásnom divadle, kde spieval aj Enrico Caruso, ma asi po dvoch hodinách čakali diváci pri zadnom vchode, zdvihli ma do náručia, odniesli do autobusu a kládli na mňa ruže. Viac už nemôžete zažiť…“ Netradične naopak reagovali diváci vo Vietname na futbalovom štadióne. „Dospievala som a nič. Počuť bolo len nejaké cccccc. Bola som v takom šoku, že som si hovorila – prebuď sa! Náš sprievodca mi ale hovorí: „Eva, to je ohromný úspech!“ Nechápala som a on mi vysvetlil, že u nich sa netlieska, ale robí to cccccc. V ďalších mestách publiku už vysvetlili, že v Európe je odmenou potlesk, tak nám už tlieskali.“
Okrem sólových piesní spievala duetá s Karlom Gottom – s piesňou Je nebezpečné dotýkat se hvězd žiarili vo filme Kdyby tisíc klarinetů, ale najmä s Waldemarom Matuškom – Tam za vodou v rákosí, Ach, ta láska nebeská… A tieto ich spoločné hity spievala aj po Waldovej smrti. Keď totiž účinkovala začiatkom 90-tych rokov v Semafore, prišiel za ňou Jiří Suchý a hovorí jej: „Je tu nejaký mladík, spieva ako Matuška, volá sa Bohuš Matuš a chcel by s tebou spievať Lásku nebeskú.“ A Eva mu na to: „Sem s ním!“ Zavrela oči a mala pocit, že je to Walda za mladi…
Spájali ju aj s Fidelom Castrom
Novinári ju v súkromí spájali nielen s Matuškom, ale aj s Fidelom Castrom, keďže na Kube s kapelou vystupovala až deväťkrát. Na manželku Waldemara Matušku – speváčku Oľgu Blechovú, mala vraj žiarliť… „Ale prosím vás! Tak, ako sa hovorilo, že majú niečo spolu Simonová a Chladil, tak sa to hovorilo aj o nás. Pravda to však nebola. Walda nebol na blondíny a nebol to ani môj typ“, uzavrela pochybnosti novinárov speváčka a dodala: „Ale kto tomu nechce veriť, veriť nebude – takisto, že som nebola Castrovou milenkou. Jeho som v živote osobne ani nevidela. Ale to som už vyvracala a dementovala hádam tisíckrát…“ V tom čase mala už za sebou emigráciu prvého manžela – hudobníka Milana Pilara v roku 1962, s ktorým má jediného syna. A po rokoch zažila opakovane nelegálny odchod aj druhého partnera – Jaromíra Mayera, s ktorým naspievala pieseň Rozhoupej zvony nad námi a potom sa vzali v Paríži… Eva priznala, že aj ona uvažovala nad emigráciou, no hneď to aj hodila za hlavu. V Čechách mala syna a matku, ktorá mala len ju. Keď však emigroval Walda, bol to pre ňu šok. „Odrazu akoby sa bolo skončilo niečo z môjho života. Uvedomila som si, že sa asi už nikdy neuvidíme, že si spolu už nikdy nezaspievame. No za zlé som mu to určite nemala.“ Keď padol u nás socializmus, bola rada, že sa jej myšlienky nenaplnili…
Tretí manžel mladší o 13 rokov
V bývalom režime zažila vrcholy svojej kariéry, ale aj pády a nečakané životné zvraty. O liečiteľovi, ktorý jej zachránil život, keď bojovala so zákernou chorobou, napísala knihu. Dávali jej rok a pol života, varovali, že liečbou môže stratiť hlas… Nemala ešte päťdesiat rokov, preto to nevzdávala a svoj veľký boj o život napokon vybojovala. Aj za pomoci tretieho manžela, o 13 rokov mladšieho bývalého tanečníka Jana Kolomazníka. Ako ste sa dali dohromady? „Keď sme spolu robili v divadle Alhambra, kamarátili sme sa. Raz som dostala ťažkú chrípku a tak som odkázala do divadla, že nemôžem prísť. Jirka sa mi ponúkol, že mi vyvenčí môjho pudlíka. Prišiel, aj mi nakúpil, a keď som sa z teploty spamätala, zistila som, že v kúpeľni mám dve kefky na zuby a že u mňa býva. Bol navyše aj dobrý človek, a tak, aby sa nedostal do rečí, požiadal ma o ruku.
Matka ju prežila
Eva Pilarová toho stihla naozaj dosť… A nič neľutovala. Aj to zlé, čo sa jej stalo, si podľa nej asi zaslúžila, malo sa to asi stať… Jeden krok, ktorý však spravila, ju trápil do konca jej života. Keď v roku 1977 podpísala Antichartu – komunistický manifest odsudzujúci disidendov. „Hanbím sa za to, ale vziať to späť, už, žiaľ, nejde“, povedala nám. „Antichartu som podpísala, lebo som sa bála, že prídem o prácu a spev bol pre mňa všetkým. Na rozdiel od niektorých kolegov, ktorí tvrdili, že nevedeli, čo podpisujú, ja som to vedela. To viete, ja – dieťa zo živnostníckej rodiny (obaja rodičia boli krajčíri) – keď som na vlastné oči videla, ako oteckovi zobrali šijací stroj a látky, som určite nefandila boľševikom, ale vedela som, čo sa môže stať, ak odmietnem. Nemala som toľko sily ako Marta Kubišová, ktorá sa im postavila na odpor.“
Speváčka ako jedna z mála umelkýň novinárom priznala aj plastické operácie. Energiu a čulosť pripisovala zasa svojej mamičke, ktorá aj vo veľmi vysokom veku stále nosila vysoké opätky a chodila bez paličky. Mamička Evy Pilarovej, ktorá má dnes 104 rokov, napokon svoju dcéru aj prežila.
