Radí: PhDr. EVA PLENVČNEROVÁ, klinická psychologička a psychoterapeutka
Mám 74 rokov, som osamelá, mám dve deti, ale vidíme sa možno trikrát do roka…. Stretávam sa s málokým, iba občas… Celý život som bola optimistická, ničoho som sa nebála. Ale už niekoľko rokov to nie je pravda. Predstavujem si, čo zlé sa môže stať, zľaknem sa už aj obyčajného telefónu, že mi niekto volá nejakú hroznú správu. V každej situácii si predstavujem to zlé a už sa ani neteším zo života. Veľmi zle spávam, lebo keď sa v noci zobudím, hneď ma chytia čierne myšlienky a už do rána nezaspím. Dá sa s tým niečo robiť? (Valika, Púchov)
Oceňujem, že ste sa rozhodli podeliť so svojím trápením, podobné pocity úzkosti určité poznajú mnohí naši čitatelia. Z toho, čo ste napísali, vnímam, že žijete veľmi osamelo. Táto okolnosť môže významne vplývať na vznik vašich obáv, že sa môže stať niečo zlé. Človek je tvor spoločenský a nedostatok sociálnych kontaktov a podnetov býva spúšťačom úzkostí a aj depresívnych stavov, keď sa stráca radosť zo života. To vedie k poruchám spánku a vzniká bludný kruh. Nervová sústava a celý organizmus sa regeneruje v spánku. Je známe, že najmä v noci majú čierne myšlienky najväčšiu silu. Telo na ne reaguje zvýšeným napätím, zmenami krvného tlaku a tepu, zmenami v hladine krvného cukru, teda má to negatívny vplyv aj na telesné zdravie. Jedna dobrá správa je, že väčšina z nás má skúsenosť, že takéto katastrofické scenáre ostanú len v rovine fantázie a neuskutočnia sa. Zlá správa je, že ak sa čierne myšlienky často opakujú, stanú sa zvykom a o to ťažšie sa od takéhoto zlozvyku odúčame. Ak úzkosti, depresie, strata radosti zo života a poruchy spánku trvajú dlhšie, najúčinnejšou pomocou je návšteva lekára. Psychiatrická liečba obnoví chemickú rovnováhu v mozgu a rozhovory so psychológom vás naučia, ako si poradiť s čiernymi myšlienkami a ako opäť nájsť stratený optimizmus. Keď sa budete cítiť lepšie, je šanca, že si nájdete vhodné koníčky a možno aj okruh priateľov, s ktorými sa budete tešiť zo života.
