Radí: PhDr. Eva Plencnerová, klinická psychologička a klinická psychoterapeutka
Dobrý deň, mám taký jeden problém, že som stále nahnevaný… Už keď sa ráno zobudím, nahnevám sa na to, že neviem, čo budem celý deň robiť. Málokedy mám nejaký program, na ktorý by som sa tešil… Cez deň sa s manželkou väčšinou viackrát pohádame, obyčajne kvôli úplným somarinám, takže som zase nahnevaný. Keď si pozriem správy na internete alebo v televízii, zase sa nahnevám, lebo čo sa tu deje, je jednoducho strašné a na to už nemám slov. Trvá to už viac rokov a keď som sa nad tým zamyslel, zistil som, že som vnútorne už neustále negatívny, pesimistický, že ma už veľmi málo vecí vie potešiť a keď aj, tak iba na chvíľu. Nadávam už nielen manželke, ale aj neznámym ľuďom, alebo ma vie úplne rozčúliť, keď príde autobus o tri minúty neskôr. Ako sa to dá zmeniť? (Pavel, 73 rokov)
Pavel, hnev ako jedna zo základných emócií nás má nabudiť a dodať energiu na akciu, spúšťačom je pocit ohrozenia. Ohrozením môže byť aj krivda a nespravodlivosť, keď nedostaneme, čo nám patrí – bezpečnosť, istotu, prijatie, ocenenie, úctu a iné potreby. Teda hnev má aj dôležitú funkciu, ak je primeraný. Veľmi oceňujem, že si uvedomujete, že je prehnané a neprimerané stále sa hnevať, dokonca vnímate aj súvislosť s tým, že ste neustále negatívny a pesimistický. A zdá sa, že to chcete zmeniť. Dlhodobým a neprimeraným hnevom trpí srdce a celé telo, lebo ide o chronickú stresovú reakciu, keď adrenalín burcuje organizmus. Navyše takýto hnev narušuje medziľudské vzťahy, vedie k osamelosti a zatrpknutosti, je deštruktívny. Niekto ventiluje hnev smerom von, vypúšťa paru a tým môže ubližovať okoliu, niekto to dusí v sebe a ubližuje svojmu telu. Nie náhodou sa hovorí „jedovať sa“ – neprimeraný hnev je toxický, jedovatý. Niekedy hnev presmerujeme – nahnevala ma politika a vyvŕšim sa na manželke. Čo sa s tým dá robiť? Sú základné postupy, ako dostať hnev pod kontrolu: prvým krokom je uvedomiť si, že sa hnevám a kde v tele hnev cítim. Potom nasleduje to ľudové „predýchať“, len treba vedieť, ako: dýchanie spomaliť, presunúť do brucha a predlžiť výdych. Rátať do desať – desať nádychov a desať výdychov. Potom skúmam, aká myšlienka vyvolala hnev. Zdôrazňujem „myšlienka“, lebo ako rozmýšľam, tak sa cítim. Teda nie samotná situácia, ale to, ako o nej rozmýšľam. Tá istá situácia niekoho nahnevá a iného poteší. A nakoniec vyhodnotím, či to, čo ma nahnevalo, viem nejako ovplyvniť, teda navodiť zmenu. Napríklad už večer budem mať plán, ako strávim nasledujúci deň. Svoju úlohu pri vašom hneve zohráva aj váš spôsob života. Keď sa vám podarí nájsť si koníčky, mať režim a program dňa, zámerne vyhľadávať podnety, ktoré vám prinášajú radosť, keď sa zameriate na zlepšovanie svojich vzťahov s blízkymi, tak verím, že do života sa vám vráti spokojnosť a mierumilovnosť.
