{"id":391,"date":"2021-12-02T22:31:58","date_gmt":"2021-12-02T21:31:58","guid":{"rendered":"https:\/\/www.seniormagazin.sk\/?p=391"},"modified":"2021-12-02T22:33:03","modified_gmt":"2021-12-02T21:33:03","slug":"sona-valentova-zivot-treba-brat-ako-sen","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.seniormagazin.sk\/?p=391","title":{"rendered":"SO\u0147A VALENTOV\u00c1: \u201e\u017divot treba bra\u0165 ako sen\u201c"},"content":{"rendered":"\n

Herectvo bolo pre \u0148u \u00fanavn\u00e9 i\u00a0vzru\u0161uj\u00face, bolestn\u00e9 aj kr\u00e1sne.<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Mama z nej chcela ma\u0165 klav\u00edrnu virtu\u00f3zku alebo opern\u00fa spev\u00e1\u010dku. Mala talent a aj jej u\u010ditelia hovorili, \u017ee by sa mohla vyda\u0165 cestou hudby. Usilovne chodila aj na balet a spo\u010diatku poci\u0165ovala, \u017ee je pre \u0148u hudba najd\u00f4le\u017eitej\u0161ia. Bolo to zaiste aj preto, \u017ee jej mami\u010dka bola u\u010dite\u013eka hry na klav\u00edri v trnavskej umeleckej \u0161kole. Napokon sa v\u0161ak vydala trochu in\u00fdmi chodn\u00ed\u010dkami \u2013 a to cestou \u010dinohern\u00e9ho divadla. SO\u0147A VALENTOV\u00c1…<\/p>\n\n\n\n

Chcela by\u0165 aj lek\u00e1rni\u010dkou<\/strong><\/p>\n\n\n\n

\u201eV detstve ma fascinovali lek\u00e1rnick\u00e9 v\u00e1\u017eky, tak\u017ee som hovorila, \u017ee budem lek\u00e1rni\u010dkou. Ale chodila som do baletu, recitovala. A \u010doraz jasnej\u0161ie bolo, \u017ee z rodnej Trnavy sa prihl\u00e1sim na Vysok\u00fa \u0161kolu m\u00fazick\u00fdch umen\u00ed, na herectvo. Ako here\u010dka tie\u017e pod\u00e1vam liek div\u00e1kom: pekn\u00fa my\u0161lienku, sprostredk\u00favam pocit pohody, inokedy vediem k zamysleniu,\u201c povedala raz v rozhlasovom rozhovore So\u0148a Valentov\u00e1. Ke\u010f mala sedemn\u00e1s\u0165, u\u017e jej pon\u00fakali anga\u017em\u00e1n vo vtedaj\u0161om rodnom meste, v trnavskom Krajovom divadle. Poznali ju toti\u017e z recita\u010dn\u00fdch pretekov i z ochotn\u00edckej sc\u00e9ny. Napokon rodinn\u00e1 rada rozhodla, \u017ee sa prihl\u00e1si na V\u0160MU. Mami\u010dka bola u\u010dite\u013eka a otec mal tie\u017e hudobn\u00fd talent. Neraz spolu doma hrali na klav\u00edri a spievali \u013eudov\u00e9 i cig\u00e1nske piesne. Here\u010dka z vtedaj\u0161ej trnavskej sc\u00e9ny Eva Rysov\u00e1 ju pripravila na sk\u00fa\u0161ky. Tam So\u0148a excelovala a nesk\u00f4r bola aj v\u00fdraznou ozdobou svojho ro\u010dn\u00edka. \u010casto v rozhovoroch spom\u00ednala svojho profesora Ladislava Chud\u00edka, ktor\u00fd \u0161tudentom neraz pripom\u00ednal, \u017ee talent je len jednotka, ku ktorej sa pracovitos\u0165ou a usilovnos\u0165ou pripisuj\u00fa nuly. \u201eTie nuly za jednotkou znamenaj\u00fa robi\u0165 v\u0161etko naplno, na pln\u00e9 obr\u00e1tky. Teda neust\u00e1le drez\u00edrova\u0165 ducha i telo. \u017divotn\u00fd rytmus herca je ve\u013emi dynamick\u00fd. Je to v\u017edy maxim\u00e1lne vzop\u00e4tie, kr\u00e1tke uvo\u013enenie a potom to za\u010d\u00edna zas, od za\u010diatku. Je to \u00fanavn\u00e9, ale aj vzru\u0161uj\u00face, niekedy bolestn\u00e9 ale aj kr\u00e1sne. Mo\u017eno preto milujem svoje povolanie,\u201c hovorila e\u0161te ako mlad\u00e1 here\u010dka. Ponuka hra\u0165 v \u010cinohre SND pri\u0161la e\u0161te v \u010dase, ke\u010f kon\u010dila \u0161t\u00fadium. Hos\u0165ovala na Malej sc\u00e9ne SND ako Alison v hre Johna Osborna Obzri sa v hneve. Zrejme pr\u00e1ve t\u00e1to postava o tom rozhodla. So\u0148a Valentov\u00e1 mala iba dvadsa\u0165jeden rokov! A tak i\u0161la z inscen\u00e1cie do inscen\u00e1cie. P\u00edsal sa rok 1967…<\/p>\n\n\n\n

Svoje star\u0161ie sestry nikdy nepoznala\u00a0<\/strong><\/p>\n\n\n\n

So\u0148a Valentov\u00e1 svoj \u017eivotn\u00fd hereck\u00fd, ale aj rodinn\u00fd pr\u00edbeh op\u00edsala pred desiatimi rokmi v zauj\u00edmavej knihe Prelet nad \u017eivotom. P\u00ed\u0161e o rodine, najm\u00e4 o svojom man\u017eelovi, re\u017eis\u00e9rovi Pavlovi Hasprovi, o ich spolo\u010dnej ceste re\u017eis\u00e9ra a here\u010dky, ale aj man\u017eela a man\u017eelky. Pripom\u00ednala aj \u0165a\u017ek\u00e9 \u017eivotn\u00e9 osudy svojich rodi\u010dov. V pr\u00edbehu sa vr\u00e1tila do rodnej Trnavy na \u0160portov\u00fa ulicu. Dom, kde sa So\u0148a narodila, dnes u\u017e neexistuje, a je tam \u0161tadi\u00f3n a obchodn\u00e9 centrum. Jej rodi\u010dov pozna\u010dilo temn\u00e9 obdobie druhej svetovej vojny a slovensk\u00e9ho \u0161t\u00e1tu. V tomto \u010dase boli obe jej sestry Vierka a Olinka Wertheimerov\u00e9 skryt\u00e9 v evanjelickom sirotinci v Modre. Odtia\u013e ich deportovali do koncentra\u010dn\u00e9ho t\u00e1bora po tom, \u010do ich udal trnavsk\u00fd \u017eand\u00e1r. Z t\u00e1bora sa u\u017e nevr\u00e1tili. Po druhej svetovej vojne sa v\u0161ak rodi\u010dom podarilo ma\u0165 e\u0161te potomka, mal\u00fa Soni\u010dku. So\u0148a teda svoje sestri\u010dky u\u017e nemohla za\u017ei\u0165 a poznala ich len z fotografie. Takto spom\u00edna jej kamar\u00e1tka z detstva Edita Laiferov\u00e1: \u201eSo\u0148a mala prirodzene kr\u00e1sne ku\u010derav\u00e9 vlasy, s\u00famern\u00fa postavu a na svoj vek vyzerala o trochu star\u0161ie ako jej rovesn\u00ed\u010dky. Pam\u00e4t\u00e1m si na to dodnes pod\u013ea toho, \u017ee na \u0160portovej ulici bola jej ve\u013ekou kamar\u00e1tkou Dana Klingov\u00e1 a So\u0148a vyzerala od nej u\u017e vtedy akoby dospelej\u0161ie. So\u0148a mala prirodzene dan\u00fd vz\u0165ah k pohybu, k herectvu, ale aj k hudbe, ve\u013emi dobre vedela spieva\u0165,\u201c spom\u00edna Edita Laiferov\u00e1.<\/p>\n\n\n\n

M\u00f4j mu\u017e bol na m\u0148a ove\u013ea tvrd\u0161\u00ed<\/p>\n\n\n\n

So svoj\u00edm neskor\u0161\u00edm man\u017eelom Pavlom Hasprom sa So\u0148a zozn\u00e1mila  e\u0161te ako vysoko\u0161kol\u00e1\u010dka. \u010casto jej novin\u00e1ri kl\u00e1dli ot\u00e1zku: Ak\u00e9 je to by\u0165 man\u017eelkou v\u00fdrazn\u00e9ho re\u017eis\u00e9ra? Nie je to vypo\u010d\u00edtavos\u0165 mnoh\u00fdch here\u010diek? So\u0148a Valentov\u00e1 v\u0161ak potvrdzovala svojimi brav\u00farnymi v\u00fdkonmi, \u017ee rozhodne nem\u00e1 protekciu. Pr\u00e1ve naopak. \u201eNemysl\u00edm si, \u017ee je to len zo zi\u0161tn\u00fdch d\u00f4vodov. Pre m\u0148a bola v\u017edy ide\u00e1lna predstava man\u017eelov, ktor\u00ed sa dop\u013a\u0148aj\u00fa, aj v pr\u00e1ci sa o seba zauj\u00edmaj\u00fa, \u010derpaj\u00fa z nej pre seba. Pritom obaja nemusia chodi\u0165 do toho ist\u00e9ho zamestnania. Samozrejme, nemus\u00ed to by\u0165 z\u00e1ruka dobr\u00e9ho man\u017eelstva. M\u00f4j mu\u017e ako re\u017eis\u00e9r bol na m\u0148a ove\u013ea tvrd\u0161\u00ed ako na kohoko\u013evek in\u00e9ho. \u0164a\u017eko som to zn\u00e1\u0161ala. Dalo mi to v\u0161ak v\u00fdborn\u00fa \u0161kolu. \u017diadne zvl\u00e1\u0161tne n\u00e1vyky \u010di po\u017eiadavky re\u017eis\u00e9rov ma u\u017e neprekvapili. Nu\u017e, a ke\u010f bol vo\u013eaktor\u00fd l\u00e1skavej\u0161\u00ed, pripadalo mi to ako pohoda,\u201c spom\u00ednala v jednom z rozhovorov. <\/p>\n\n\n\n

Najrad\u0161ej hrala \u017eeny na dne priepasti<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Soni Valentovej boli v\u017edy najbli\u017e\u0161ie tie postavy \u017eien, ktor\u00e9 maj\u00fa nepokojn\u00fd \u017eivot a osud ich strhol do v\u00edru \u017eivotn\u00fdch dr\u00e1m, na dno priepasti, no ony predsa len zost\u00e1vaj\u00fa \u010dist\u00e9. Pam\u00e4tala si ka\u017ed\u00fa svoju rolu, a a\u017e na mal\u00e9 v\u00fdnimky, vytv\u00e1rala v\u0161etky s rados\u0165ou. \u201eRegistrujem si v\u0161etky \u00falohy. Zo za\u010diatku boli z\u00e1znamy podrobnej\u0161ie, sprev\u00e1dzali ich aj pocity, \u010di postrehy z nakr\u00facania, na\u0161tudovania. Stihla som zachyti\u0165 cel\u00fd m\u00f4j hereck\u00fd \u017eivot,\u201c spom\u00ednala e\u0161te v \u010dase, ke\u010f netu\u0161ila, \u017ee nap\u00ed\u0161e spomienkov\u00fa knihu. Tento rok, presne po desiatich rokoch, k nej pribudla kniha mlad\u00e9ho teatrol\u00f3ga Karola Mi\u0161ovica s n\u00e1zvom Cesta here\u010dky. T\u00e1 je u\u017e vyslovene odborn\u00e1 a sprac\u00fava v\u0161etky jej d\u00f4le\u017eit\u00e9 divadeln\u00e9 aktivity. \u201ePrv\u00e1 inscen\u00e1cia, ktor\u00fa som v SND vidiel, bol pr\u00e1ve Tajovsk\u00e9ho \u017densk\u00fd z\u00e1kon v r\u00e9\u017eii Pavla Haspru a v hlavnej \u00falohe so So\u0148ou Valentovou,\u201c hovor\u00ed Karol Mi\u0161ovic a pokra\u010duje: \u201eSo\u0148a Valentov\u00e1 sa na javisku zaskvela najm\u00e4 v \u010cinohre SND v Bratislave, ale Trnava \u00fazko s\u00favis\u00ed s jej umeleckou kari\u00e9rou. V roku 1962 mala pr\u00edle\u017eitos\u0165 e\u0161te ako stredo\u0161kol\u00e1\u010dka debutova\u0165 v jednej z ved\u013eaj\u0161\u00edch \u00faloh v inscen\u00e1cii Je na svete jedna \u017eena, a n\u00e1sledne sa do Trnavy vr\u00e1tila v roku 2012, ke\u010f stv\u00e1rnila hlavn\u00fa \u00falohu v inscen\u00e1cii dr\u00e1my Mal\u00e9 peniaze. Ne\u0161lo s\u00edce o jej absol\u00fatne posledn\u00fd v\u00fdkon predt\u00fdm, ako ju zdravotn\u00fd stav vyradil z javiska, a \u017eia\u013e aj be\u017en\u00e9ho \u017eivota, ale i\u0161lo o jej posledn\u00fa ve\u013ek\u00fa rolu. V\u010faka re\u017eis\u00e9rovi Viktorovi Koll\u00e1rovi mala \u0161anca uk\u00e1za\u0165 st\u00e1le \u017eiv\u00fd hereck\u00fd potenci\u00e1l, ktor\u00fd v SND v tom \u010dase zna\u010dne obch\u00e1dzali…\u201c<\/p>\n\n\n\n

Telev\u00edzne pondelky<\/strong><\/p>\n\n\n\n

K desiatkam divadeln\u00fdch post\u00e1v pripome\u0148me vy\u0161e sto telev\u00edznych \u2013 napr\u00edklad z cyklu telev\u00edznych pondelkov. \u201eV\u010faka nim sa telev\u00edzia v\u00fdrazne pri\u010dinila o moju popularitu. Te\u0161\u00ed ma, \u017ee v obdob\u00ed, ke\u010f mi dali Zlat\u00e9ho krokod\u00edla, v \u010dase bratislavsk\u00fdch pondelkov, e\u0161te toto ocenenie nebolo sprofanovan\u00e9,\u201c hovorila v jednom z rozhovorov. So\u0148a si rada spom\u00ednala aj na svoje negat\u00edvne postavy. Pripome\u0148me hlavne dve filmov\u00e9. V zn\u00e1mej Perinbabe hr\u00e1 postavu Macochy. \u201eP\u00fdtala som sa Juraja Jakubiska, pre\u010do mi dal tak\u00fato rolu, \u010di tak p\u00f4sob\u00edm. Odpovedal, \u017ee zlo je nebezpe\u010dnej\u0161ie, ke\u010f ho \u010dlovek ne\u010dak\u00e1… Aj re\u017eis\u00e9r Filip Ren\u010d vo filme Requiem pro panenku to asi takto myslel. V jeho filme som skuto\u010dne hrala \u017eenu-diabla. Pri \u010d\u00edtan\u00ed scen\u00e1ra som sa rozplakala a prem\u00fd\u0161\u013eala, \u010di t\u00fato rolu vezmem. Potom som si v\u0161ak uvedomila, \u017ee je to kr\u00e1sna hereck\u00e1 pr\u00edle\u017eitos\u0165 a \u013eu\u010fom treba zlo uk\u00e1za\u0165 aj tam, kde nie je na prv\u00fd raz rozpoznate\u013en\u00e9.\u201c<\/p>\n\n\n\n

So\u0148a Valentov\u00e1 \u010dasto hovorila, \u017ee \u017eivot treba bra\u0165 ako sen, lebo prin\u00e1\u0161a to\u013eko kr\u00e1snych vec\u00ed, \u017ee aj popri t\u00fdch smutn\u00fdch chv\u00ed\u013each sa oplat\u00ed \u017ei\u0165. A\u00a0takto pristupovala k\u00a0\u017eivotu i\u00a0k\u00a0svojej hereckej pr\u00e1ci…<\/p>\n\n\n\n

\n\n\n